Perún

Perún, po slovensky aj Parom, je staroslovanský boh hromu, blesku, vojny, spravodlivosti a oblohy. V mnohých indo-európskych náboženstvách sú bohovia (funkciou a postavením v panteóne) podobní Perúnovi. Veľmi podobný je napríklad baltský boh Perkunas, indický Varuna (sans. वरुण), grécky Zeus, prípadne Uranus (starogr. Οὐρανός) ale aj fínsky Ukko.[1] Hoci býva všeobecne označovaný ako najvyšší slovanský boh, zmienky o ňom pochádzajú iba z východoslovanského prostredia. Nestor ho v Rozprávaní o dávnych časoch opisuje ako muža drsného výrazu s medenou bradou, niekedy so striebornou hlavou a zlatými fúzmi. Jazdí na voze ťahanom kozlom alebo lieta po rozbúrenej oblohe na veľkom mlynskom kameni. Jeho atribútom je jeho sekera, ale niekedy aj kladivo, ktorým metá ohnivé strely – blesky.

M. Presniakov (1998). Perún.

Perún bol ochrancom poľnohospodárstva. Ako boh plodnosti sa potuloval po zemi, šíril žiaru letného slnka, rozháňal mraky a roztápal sneh. Polia zlých ľudí zasypával krúpami. Z Ruska sú známe obrady privolávania dažďa, pri ktorých nahá čistá panna ovenčená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Zdá sa, že tanec a pitie boli dôležitou súčasťou ruského kultu Perúna. V Kyjeve hrál istú dobu tiež rolu politického božstva a ako patrón družiníkov mimo iného sankcionoval zmluvy Rusov s Byzantskou ríšou. Jeho významný chrám tam stál až do 10. storočia. Perún je často porovnávaný s germánskym hromovládcom Thorom kvôli dôležitej úlohe, ktorú pred christianizáciou Rusmi v roku 988 v tejto oblasti zohrávali Varjagovia.
K jeho atribútom patrila ohnivá sekera, jeho posvätným stromom bol dub a zvieraťom býk. Z dní je mu zasvätený štvrtok alebo utorok.

Referencieupraviť

  1. CÍGER-HRONSKÝ, Jozef. Slovenské povesti. 2. vyd. Martin : Matica slovenská, 2004. 243 s. Dostupné online. ISBN 9788096922109. S. 231.

Ďalšia literatúraupraviť

  • PERÚN. In: PROFANTOVÁ, Naďa; PROFANT, Martin. Encyklopedie slovanských bohů a mýtů. 2. vyd. Praha : Libri, 2004. 259 s. ISBN 80-7277-219-8. S. 160 – 163.
  • TÉRA, Michal. Perun – bůh hromovládce : sonda do slovanského archaického náboženství. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 380 s. (Russia Altera; zv. 8.) ISBN 978-80-86818-82-5.
  • GIEYSZTOR, Aleksander. Mytologie Slovanů. Preklad Hana Komárková. Vyd. 1. Praha : Argo, 2020. 408 s. (Historické myšlení; zv. 85.) ISBN 978-80-257-3218-2. S. 72 – 94.

Odkazyupraviť

🔥 Top keywords: Hlavná stránkaFacebookIvan KorčokŠpeciálne:HľadanieVeľká nocZelený štvrtokHorúčka dengueVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024Eva MázikováSvetový deň učiteľovVeľký piatokSlovenskoSeverná KarolínaŠpeciálne:PoslednéÚpravyMarián ČunderlíkPeter PellegriniPopolcová stredaLionel MessiStaroveký EgyptChimamanda Ngozi AdichieMedveď hnedýRóbert LališVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 201927. marecBaltimore (Maryland)Štefan HarabinDiana, princezná z WalesuMatúš Šutaj EštokDunaj, k vašim službámSpojené kráľovstvoTadžikistanBratislavaČeskoJustin BieberBiela sobotaKrisztián ForróVojna v KosoveMartina ŠimkovičováPrípad Hedvigy MalinovejDruhá svetová vojnaGaius Iulius CaesarPrezident Slovenskej republikyZoznam okresov na SlovenskuSlovenská abecedaRastislav KáčerVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014Majstrovstvá Európy vo futbale 2024Členovia Európskej únieŽigmund PálffyZoznam miest na SlovenskuRobert FicoBitcoinSpojené štátyOrganizácia Severoatlantickej zmluvyGizela OňováObčianska vojna v JuhosláviiPôstne obdobieZrada (slovenský seriál)Barbora BezákováNapoleon BonaparteZavináč (znak)RuskoGruzínskoKošiceJan Amos KomenskýBleskMestské časti BratislavyNemeckoVčielka Maja (seriál z roku 1975)Klára IssováVlajka ÍrskaGalapágyUkrajinaVoľba prezidenta Slovenskej republikyIvan GašparovičHlavné správyŠibačkaEurópska úniaOzbrojené sily Slovenskej republikyDominik DánIslamSúbor:Relief Map of Slovakia.pngVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009Wikipédia:KontaktCristiano RonaldoHana Gregorová (herečka)Horkýže SlížeJakub LorencovičRobert OppenheimerBekim AziriHoacinotvaréSlovenské národné povstanieTipos extraligaSmršť (film)28. marecVoľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004Slovenská republika (1939 – 1945)Banská BystricaZuzana Čaputová